Jaro Viňarský

Slovensko

Nezávislý choreograf, tanečník a performer. Svoje prvé choreografie vytvoril na VŠMU v Bratislave, počas štúdia v obore choreografia baletu. Po troch rokoch toto štúdium zanechal. V rokoch 1998 – 2000 bol členom profesionálneho tanečného divadla Štúdio tanca v Banskej Bystrici. V roku 2002 začal opäť študovať na Akadémii múzických umení v Prahe - odbor choreografia tanca.
Ako choreograf debutoval v roku 2001 sólovým predstavením Sorton, za ktoré získal druhú cenu na medzinárodnej choreografickej súťaži Jarmily Jeřábkovej.
V roku 2001 založil s Tomášom Krivošíkom komorné tanečné zoskupenie duWadance. V marci 2003 uviedli spoločný večer dvoch samostatných sólových predstavení Uletená pieseň a Nikdy nezaliaty čaj, za ktorú získal druhú cenu rovnako na medzinárodnej choreografickej súťaži Jarmily Jeřábkovej v Prahe. Ďalšie Viňarského sólo Posledný krok pred malo premiéru v roku 2004 a v roku 2006 za túto choreografiu získal Cenu Sazky a Cenu Diváka Českej tanečnej Platformy. V posledných dvoch rokoch Viňarský úzko spolupracuje s belgickou choreografkou Karine Ponties (Mi non sabir, Holeulone). Minulý rok Viňarský uviedol sólové predstavenie Omša v choreografii a réžii Milana Kozánka. Okrem vlastnej tvorby a interpretácie vedie aj tanečné workshopy.

Posledný krok pred

(krátky príbeh o nutnosti gravitácie)
Koncepcia, choreografia a tanec: Jaro Viňarský.
Svetlá: Pavel Kotlík
Kostýmy: Ondrej Brdečka
Hudba: Silver Mount Zion, Artango.

Posledný krok pred je tanečným rituálom rozorávajúcim a vzletoch a pádoch a túžbe duše a tela po očiste a ľahkosti, a tiež o odvahe, s ktorou človek dokáže premôcť strach a dospieť k „poznaniu“, k vyšším dimenziám. Vďaka osobnému zaujatiu a potrebe podeliť sa o prežitky podáva Jaro Viňarský v tomto predstavení jeden zo svojich vrcholných výkonov. Naplno využíva možnosti svojho na prvý pohľad subtílneho tela. Dáva tak vyniknúť téme a až mrazivé fyzično v jeho podaní rozohráva celú škálu polôh a extrémov.

foto: NORO KNAP