| |
Jaro Viňarský Slovensko/Slovakia
29.máj, 20:00 Divadlo Stoka/The Stoka Theatre
Jaro Viňarský (1978) – choreograf, tanečník a performer. Svoje
prvé choreografie vytvoril na VŠMU v Bratislave, počas štúdia
v obore choreografia baletu. Po troch rokoch toto štúdium
zanechal. V rokoch 1998 – 2000 bol členom profesionálneho
tanečného divadla Štúdio tanca v Banskej Bystrici. V roku
2002 začal opäť študovať na Akadémii múzických umění v Prahe
- obor choreografia tanca.
Ako choreograf debutoval v roku 2001 sólovým predstavením
Sorton, za ktorú získal druhú cenu na medzinárodnej choreografickej
súťaži Jarmily Jeřábkovej.
V roku 2001 založil s Tomášom Krivošíkom komorné tanečné zoskupenie
duWadance, pod hlavičkou ktorého uviedli v novembri toho istého
roku svoj prvý projekt Vnútorné práva a o rok neskôr projekt
Malé podobenstvo. V marci 2003 uviedli zatiaľ posledný spoločný
večer dvoch samostatných sólových predstavení Uletená pieseň
a Nikdy nezaliaty čaj, za ktorú získal opäť druhú cenu na
medzinárodnej choreografickej súťaži Jarmily Jeřábkovej v
Prahe.
Ako tanečník - interpret spolupracoval s viacerými choreografmi
a zúčastnil sa mnohých workshopov pedagógov a choreografov
súčasného tanca / Nigel Charnock, Frey Faust, Irene Stamou,
Ivan Wolf, Milan Kozánek a Zuzana Bacová, Julyen Hamilton
... / Nikdy nezaliaty čaj
Choreografia/Choreography: Jaro Viňarský
Hudba/Music: Jean - Philippe Rameau, Jozef Vlk ...
Pieseň/Song: Zbyňo Džadoň
Scénografia/Set: Jaro Viňarský
Kostýmy/Costumes: Pavla Popelová
Zvuk/Sound: David Vrbík
Tancuje/Dance: Jaro Viňarský
„Nepríde nikto a nepoloží nás na správne miesto? “
prichádza muž. zastaví sa. medzi dnu a von. nerozhodne vojde
do vnútra. do svojho priestoru – do mužného priestoru bez
prítomnosti ženy.
odmieta hrať tú divnú hru na „chlapa“ .
nechce byť „chlapom“ – mužom bez ženy. napriek tomu však privoláva
iného muža, ktorý možno ani nie je a nikdy nebol.
túži po bohu, ktorý je mužným aj ženským zároveň.
túži milovať iného muža a aby on sám mužom nemusel byť. môcť
tak byť mužom v žene. prísť v nej po hranicu seba.
nemožnosť dotyku
pohľadov
dve prázdnoty
muž žena
|
|
 |
|
|