Peggy Piacenza USA

24.máj, 20:00 Divadlo Aréna/The Arena Theatre

Peggy Piacenza študovala v rokoch 1983 - 1987 tanec na North Carolina School of the Arts. Bola zakladajúcou členkou tanečnej skupiny d9 Dance Collective, kde okrem iných patrili Bebe Miller, Joy Kellman a Stephanie Skura. Od roku 1996 sa kreatívne spolupodieľala na choreografiách 33 Fainting Spells v New Yorku - Maria The Storm Cloud v DTW a Sorrow’s Sister v The Joyce Theater a Dirty Work v The Performing Garage. Šesť rokov spolupracovala s The Pat Graney Company.
Svoje choreografie predstavila na festivaloch New Performance Series a Northwest New works Festival, v Dance Theater Workshop v New Yorku a v rámci tanečnej skupiny d9 Dance Collective.
Medzi jej posledné filmové a video projekty patrí project Sage, ktorý bol súčasťou projektu Inside/Outside project, ktorý uzatváral New Performance Series, ako aj projekt The End is Near, ktorý bol v roku 2002 prezentovaný na Northwest Film Forum v rámci sekcie Dancers Make Movies.

Pre koho som/For Whom Am I

Choreografia a vizuálny dizajn
/Choreography &Visual Design : Peggy Piacenza
Hudba/Music: Fred Frith
Ostatné zvuky, hlasy
/All other instruments, voices: Fred Frith
Svetelný dizajn/Lighting Design: Ben Geffen
Video/Video: John Dixon
Animácia/Animation: Kristin Varner
Filmový záznam/Super 8 footage: Kris Kristensen and Roy Wilson
Výtvarník kostýmov/Costume Design: Jean Landry
Tancujú/Dance: Kate Kerschbaum, Jean Landry, Peggy Piacenza
Hudobníci/Musicians: Carla Kihlstedt, Gail Brand, Fred Giuliani
Music recorded at Guerilla Recordings, Oakland CA Edited and sequenced at Headless Buddha Mastering Lab, Oakland

Predstavenie malo premiéru vo februári 2002 v Center For Contemporary Performance v Seattli a je celkovo štvrtým veľkým projektom tejto tanečníčky a choreografky. Peggy sa v predstavení bezočivo a súčasne vtipne pozerá na úlohu performance v konštrukcii? umenia a identity v západnej kultúre. Ostrá a neskutočne spletitá, pritom však emocionálne veľmi jemná choreografia používa vonkajšie konštrukcie – biely štvorcový tanečný parket, zavesenú obrazovku – aby dosiahla komplexnosť toho, čo znamená vidieť a byť videný. Kreslené animácie odrážajú javiskovú metaforickosť v pokrivenej, skreslenej interpretácii: lietajúce anjelské krídla, miznúce tancujúce betónové kocky a melancholicky sa rozpúšťajúci kornútok zmrzliny. Jedinečné vizuálne a hudobné pozadie predkladá performerom aj publiku zoči voči svet ľudskej predstavivosti plný hmatateľnej fantázie.

Toto predstavenie je na festivale s prispením grantu z/This project is made possible by a grant from: The Siutcase Fund of dance Theater Workshop, s hlavnou podporou od/with major support from: Trust for Mutual Understanding